Diabetes mellitus – základné informácie o cukrovke

diabetes mellitus cukrovka co to je

Diabetes mellitus, alebo po slovensky cukrovka, je chronické metabolické ochorenie, ktorého základnou črtou je zvýšená hladina cukru v krvi – hyperglykémia. Spôsobuje ju porucha tvorby a uvoľňovania hormónu podžalúdkovej žľazy – inzulínu, prípadne jeho nedostatočným využitím v tkanivách. Ide o nevyliečiteľnú chorobu, ktorá v prípade neskorého rozpoznania alebo nesprávnej liečby prináša svojmu nositeľovi mnohé komplikácie s následnou možnou invalidizáciou alebo dokonca môže viesť k predčasným úmrtiam. Manifestácia cukrovky (hlavne 2. typu) skracuje život chorého až o 15 rokov. Príčinou úmrtia sú hlavne ochorenia srdcovo-cievneho systému.

Niekoľko slov z dejín

V prípade cukrovky, hoci sa označuje za civilizačné ochorenie, sa nejedná o novú chorobnú jednotku. Je známa niekoľko tisícročí. Prvá známa zmienka o cukrovke sa nachádza už na staroegyptskom papyruse z roku 1550 pred našim letopočtom, kde je popisovaná ako ochorenie sprevádzané zvýšeným močením, kde sa „mäso a kosti strácajú do moča“. Chorí zomierali v bezvedomí, často extrémne vychudnutí. V okolí sa šíril zvláštny zápach.

Názov diabetes bol po prvýkrát použitý až v 2. storočí po Kristovi. Pochádza z gréčtiny a je zložený z dvoch slov: dia – cez a baino, čo znamená idem. Spojením vzniká názov prietok, alebo aj v slovenčine ľudovo používaná úplavica. Až o 15 storočí neskôr – v roku 1674 anglický lekár Thomas Willis moč chorých ochutnal a zistil, že je sladký – akoby nasýtený cukrom a medom. Na základe tohto poznatku W. Cullen v roku 1787 pridal prívlastok mellitus, ktorý má pôvod opätovne v gréčtine a pochádza zo slova meli, čo znamená med. Tak vznikol v 18. storočí názov ktorý sa používa dodnes – diabetes mellitus, teda medová alebo cukrová úplavica – cukrovka. Zvýšená hladina cukru nielen v moči, ale aj v krvi bola zistená v roku 1815.

Na konci 19. storočia bol zistený vzťah medzi podžalúdkovou žľazou a cukrovkou. Začiatkom 20-tych rokov 20. storočia došlo k ďalšiemu objavu – Rumun Paulesco z podžalúdkovej žľazy získal látku – inzulín (aj keď sa vtedy ešte takto nenazýval). Prakticky súčasne kanadský lekár Frederick Banting so študentom Charlsom Bestom zistili, že látka – isletin ovplyvňuje hladinu cukru. A z tohto pomenovania bol iba krok k súčasne používanému názvu inzulín. Prvý diabetik, ktorý dostal injekciu inzulínu sa volal Leonard Thomson. Bolo to 23. januára 1922 v Toronte. Odvtedy inzulín zachránil životy miliónom diabetikov. Za objav bola udelená Nobelova cena, ktorej sa však ohodnotení zriekli v prospech čo najrýchlejšieho zahájenia výroby inzulínu.

Klinické prejavy cukrovky

Diabetes mellitus je charakterizovaný dramatickými symptómami, hlavne intenzívnym smädením, častým nutkaním na močenie, dokonca aj v noci, a rýchlym chudnutím. Ale toto platí iba pre plne rozvinuté štádium ochorenia, čo je v súčasnosti už našťastie zriedkavosťou. Väčšinou ľudia so zvýšenou hladinou cukru v krvi obyčajne tento fakt ani zvlášť nepociťujú a vôbec sa necítia chorí. Môžu žiť mesiace a veľakrát aj roky bez toho, aby o chorobe vedeli. Ale už vtedy môže mať rozvinuté komplikácie, lebo hyperglykémia, aj nerozpoznaná, je samostatný rizikový faktor mnohých závažných ochorení, hlavne srdcového infarktu, mozgovej porážky, zlyhania obličiek, oslepnutia, poškodenia nervov. A práve týmto komplikáciám možno predchádzať udržiavaním hladiny krvného cukru (glykémie) čo najbližšie k hodnotám zdravého človeka.

Výskyt ochorenia

Cukrovka postihuje ľudí všade okolo nás. Že sa nejedná o raritné ochorenie svedčia niektoré čísla. Počet diabetikov sa v roku 2007 vo svete odhaduje na 246 miliónov, ich počet sa za posledné obdobie zdvoj – až strojnásobil. Práve preto niektorí označujú nárast cukrovky za epidémiu, ktorá však bude pokračovať – podľa odhadov sa počet za ďalších 20 rokov zvýši až na rekordných 300 miliónov. V súčasnosti je v Európe asi 53 miliónov diabetikov. Výskyt vo väčšine krajín stúpa. Diabetes mellitus sa považuje za civilizačné ochorenie. A pritom tieto údaje pokrývajú iba ľudí s diagnostikovaným ochorením. Na každého poznaného pacienta s diabetom môže pripadať až jeden nepoznaný! Výskyt ochorenia závisí od veku. Pokiaľ diabetes mellitus 1. typu je typický hlavne pre mladšie vekové kategórie, hlavne deti, výskyt diabetu 2. typu, teda toho častejšieho, s vekom stúpa. Vo vekovej kategórii do 40 rokov postihuje iba 1% ľudí, vo veku od 40 do 65 je to až 10%. Maximum je dosiahnuté u starých ľudí, vo veku nad 75 rokov.

Typy cukrovky

Od r. 1997 celosvetovo platí nová klasifikácia, podľa ktorej sa diabetes mellitus člení do štyroch typov:

1. Diabetes mellitus 1. typu je charakterizovaný poškodením a postupným zánikom buniek pankreasu produkujúcich hormón inzulín. Dochádza k úplnému nedostatku inzulínu a chorí sú odkázaní na jeho pravidelné podávanie inzulínovými striekačkami alebo inzulínovými perami. Predstavuje menšiu časť chorých – asi 10% zo všetkých diabetikov. Keďže postihuje prevažne mladšie vekové skupiny, nazýva sa aj juvenilný diabetes.

2. Diabetes mellitus 2. typu predstavuje 85 – 90% všetkých diabetikov. Postihuje dospelých, jeho výskyt stúpa s vekom. Na rozdiel od predchádzajúceho typu sa v organizme síce tvorí inzulín, ale v nedostatočnom množstve, alebo organizmus vytvorený inzulín z rôznych príčin nedokáže využiť. Postihnutí na začiatku a často aj počas celého života nepotrebujú inzulín.

3. Špecifické typy diabetu. Cukrovka sa vyskytuje aj pri niektorých iných stavoch – napríklad pri genetických poruchách, pri ochoreniach žliaz s vnútorným vylučovaním (pri endokrinných ochoreniach), pri ochoreniach podžalúdkovej žľazy (pankreas), pri užívaní niektorých liekov a chemikálií, pri niektorých infekčných ochoreniach (napríklad pri rubeole).

4. Gestačný diabetes – teda diabetes v tehotenstve. Tento typ metabolickej poruchy sa prejavuje po prvýkrát počas gravidity. U nás postihuje niečo vyše 4% všetkých tehotných. Nakoľko predstavuje zvýšené zdravotné riziko pre matku aj plod, musia byť ženy počas tehotnosti aj po nej pravidelne sledované.

Liečba cukrovky

Hoci diabetes mellitus je v súčasnosti nevyliečiteľné ochorenie, je zároveň aj plne liečiteľné. Napriek tomu, že správna liečba neznamená úplné vyliečenie, pri jej uplatňovaní jednoznačne dochádza k oddiaľovaniu a predchádzaniu dlhodobých následkov.

Ideálna liečba je založená na aktívnej spolupráci pacienta – diabetika a lekára – diabetológa. Liečbu predstavuje komplex opatrení, kde jednotlivé zložky sú rovnako dôležité. Predstavuje ju vhodná diéta, primeraná fyzická aktivita a aj prípadné užívanie tabliet alebo podávanie inzulínu.

Pri dodržiavaní prvých dvoch bodov – teda užívaní diéty so zníženým obsahom cukrov a tukov a zmene prevažujúceho sedavého spôsobu života za zvýšenú fyzickú aktivitu, je možné predísť nielen užívaniu tabliet a inzulínu, ale aj všetkým sprievodným komplikáciám.