Diabetes mellitus 2. typu

diabetes druheho typu

Cukrovka (diabetes mellitus) 2. typu je veľmi rozšírené ochorenie a trpí ním 7-10% populácie. Bohužiaľ, jej výskyt v obyvateľstve rastie, čo súvisí predovšetkým s nadváhovou a sedavým životným štýlom, ktorý vedieme.

Prvé zmienky o tomto ochorení pochádzajú už zo starovekého Egypta z roku 1500 pred našim letopočtom. V 17.storočí bola cukrovka odborne opísaná a zistilo sa, že moč väčšiny chorých bol sladký, pretože pri ochorení dochádza k zvýšenej hladine cukru v krvi (hyperglykémia) a cukor sa dostáva aj do moču (glykozúrie).

Keď hovoríme všeobecne o diabetikoch, tak väčšina z nich má práve 2. typ. S 1. typom cukrovky má typ 2. spoločné najmä jedno – vysokú hladinu cukru v krvi (glykémiu).

Vznik a priebeh cukrovky 2. typu

Cukrovka 2. typu sa rozvíja približne týmto spôsobom: Človek s genetickými predpokladmi pre vznik tejto choroby (a takýto predpoklad má zrejme veľa ľudí) žije nezdravo, konzumuje veľké množstvá potravy (najmä živočíšne tuky), nepohybuje sa, často býva fajčiarom a pije alkohol. Časom sa u neho rozvinie obezita, tuk sa začne hromadiť predovšetkým v oblasti brucha a pásu. Začína dochádzať ku komplexným metabolickým dejom. Tuk uložený v oblasti orgánov brucha má z pomerne neznámeho dôvodu tú zvláštnu vlastnosť, že je schopný vo veľkej miere uvoľňovať mastné kyseliny (zložky tukov).

Prečítajte si aj: Aké sú príčiny vzniku cukrovky?

Postupne si u takto nezdravo žijúceho človeka začnú niektoré tkanivá a najmä svalové tkanivo pri nedostatku fyzickej aktivity vyvíjať necitlivosť voči účinkom inzulínu- vzniká inzulínová rezistencia. Cukor nemôže už tak ľahko prestupovať z krvi do buniek, kde slúži ako zdroj energie pre činnosť buniek, aj keď inzulínu sa tvorí viac než dosť. Glykémia po jedle klesá neochotne a pomaly. V tejto fáze je možné ešte situáciu riešiť bez pichania si inzulínu.

Uvoľňované mastné kyseliny z tukového tkaniva okolo brušných orgánov a vyšší obsah cukru v krvi začnú poškodzovať bunky tvoriace inzulín v pankrease. V podstate pôsobí vysoká hodnota cukru a mastných kyselín toxicky (vytvárajú sa kvôli nim kyslíkové radikály, čo vedie k oxidačnému stresu). Súbežne s tým sú tieto bunky inzulinorezistencia orgánov nútené vyrábať vyššie dávky inzulínu a to je vyčerpáva. Nakoniec začnú zlyhávať a problémy sú na svete.

Kto je ohrozený?

Typický profil pacienta trpiaceho diabetom 2. typu je teda človek skôr starší, často muž, je obézny, máva vysoký krvný tlak, nenormálne koncentráciu cholesterolu a iných tukov v krvi a málo sa hýbe.

Najdôležitejším faktorom je však genetika. Ak aj teda žijete zdravo, udržujete si primeranú hmotnosť a športujete, no členovia vašej rodiny (najmä rodičia a starí rodičia) trpia týmto ochorením, ste aj vy vystavení väčšiemu riziku vzniku cukrovky.

Nepodceňujte preto význam preventívnych prehliadok a pravidelne si sledujte hladinu cukru v krvi. Pokiaľ začnete na sebe pozorovať niektoré z nasledujúcich príznakov, bezodkladne zájdite za svojim lekárom:

  • Nezvyčajne veľký smäd a suchom v ústach
  • Časté močenie
  • Značná únava / nedostatok energie
  • Neustály hlad
  • Nevysvetliteľné zmeny hmotnosti
  • Zápach z úst po acetóne

Liečba cukrovky 2. typu

Lekár má v liečbe veľmi často nezastupiteľnú úlohu. Môže liečiť rizikové faktory cukrovky 2. typu ako je obezita alebo vysoké hodnoty cholesterolu a tukov. V prvých fázach cukrovky sa na liečbu najčastejšie používa diéta a pacient musí dodržiavať vhodný stravovací plán.

Tip: Ako liečiť cukrovku typu 2 s pomocou stravy

Diéta spočíva v znížení množstva kalórií v potrave (menej ako 1800kcal / deň), obmedzenie cukrov a tukov a naopak zvýšenie prísunu vlákniny. Vhodné je mäso z rýb a hydiny a tiež dia výrobky. Pod kontrolou by mal byť aj príjem bielkovín, ktorých by nemalo byť príliš veľa, aby sa nezaťažovala činnosť obličiek.

Aby bolo možné udržať rozbiehajúcu sa cukrovku na uzde, vyžaduje sa aktívny prístup samotného pacienta. Samoliečba je jednoduchá a veľmi podobná prevencii: Hlavné je schudnúť a rozumne sa pohybovať. Strata iba 10% hmotnosti má obrovský zdravotný efekt a to aj na stav cukrovky 2. typu. Ďalšie faktory ako jesť zdravo, nefajčiť a veľmi obmedziť alkohol sú už snáď samozrejmosťou.

Vo pokročilejšej fáze cukrovky, keď je inzulínová resistence už horšia a glykémia sa po jedle začínajú nebezpečne zvyšovať, sa používajú perorálne antidiabetiká. Sú to lieky, ktorých typickým efektom je zníženie necitlivosti tkanív na inzulín alebo zlepšenie tvorby inzulínu. U najzávažnejších štádií, kedy dochádza ku strate funkcie inzulínotvorných buniek pankreasu, si diabetik 2. typu musí začať pichať inzulínové injekcie.