Hladina cukru v krvi

Keď trpíte cukrovkou, hodnoty cukru v krvi môžu byť konštantne vysoké. Z dlhodobého hľadiska  to môže viesť k poškodeniu vašich orgánov a k mnohým zdravotným problémom.

V akom rozsahu by sa teda mala pohybovať hodnota cukru a kedy už hovoríme o zvýšenej hodnote cukru? V tomto článku sa bližšie pozrieme na tieto témy, rovnako aj prečo je vysoké množstvo glukózy pre vás nebezpečné.

Normálne hodnoty krvného cukru

Ak zdravý človek neje po dobu aspoň 8 hodín,  jeho množstvo glukózy (krvného cukru) by sa malo pohybovať okolo 100 mg/dl krvi. Pokiaľ uplynuli len dve hodiny od posledného skonzumovaného jedla, táto hodnota je približne 140mg/dl.

Ako teda vidíme, množstvo cukru v našej krvi nie je počas dňa stabilné, ale mení sa. Najmenej ho je pritom tesne pred jedlami. U zdravých ľudí, ktorí netrpia cukrovkou, zvykne glukóza pred jedením klesnúť na 70 – 80 mg/dl krvi. Záleží tiež na celkovom zdravotnom stave, veku a pod. Preto táto hodnota u niektorých ľudí môže v pohode klesnúť aj na 60 a u iných iba na 90 mg/dl.

Vo všeobecnosti však platí, že množstvo krvného cukru by nemalo klesnúť pod hodnotu 60 mg/dl a to aj v prípade predĺženého pôstu. Počas diéty alebo hladovky pečeň udržiava hladinu cukru v krvi na normálnych hodnotách tým, že premieňa tuky a bielkoviny na cukor.

Keď klesnú hodnoty na 70 mg na 100 ml krvi alebo nižšie, náš organizmus reaguje najprv únavou, vnútorným nepokojom a strácame záujem o čokoľvek. Sústredíme sa čoraz viac na to, aby sme do seba prijali nejakú potravu. Čím viac sa koncentrácia cukru zníži, tým horšie sa tieto príznaky začnú prejavovať: dostaví sa nervozita, depresívne nálady a stavy strachu. V takýchto prípadoch nezriedka siahneme po niečom sladkom – hlavne ženy, pretože disponujú menšími rezervami glukózy než muži. Lenže cukor, obsiahnutý napríklad v čokoláde a sušienkach, je, čo sa týka jeho skladby, jednoduchý. Znamená to, že sa rýchlo rozloží a vstrebe. Hladina krvného cukru sa zdvihne a my sa na kratučkú dobu cítime lepšie. Avšak pri jednoduchom cukre platí známe porekadlo „rýchlo prišlo – rýchlo odišlo“.  Jednoduchý cukor rýchlo „vyletí“ v krvi, na čo okamžite zareaguje pečeň a vyšle signál pankreasu, aby vyprodukoval inzulín na jeho zníženie. Hladina glukózy teda v zápätí klesne na ešte hlbšie hodnotu než bola pred zjedením sladkosti. Následne sa príznaky ešte zhoršia.

Ako teda vidíme, sladkosť síce môže slúžiť ako „prvá pomoc“ pri poklese hladiny cukru. No sama o sebe iba spôsobí prudké výkyvy glukózy, ktoré rozhodne nie sú pre naše telo dobré. Preto odborníci odporúčajú čo najviac obmedziť požívanie bieleho cukru a všetkých sladkostí, bezpodmienečne prejsť z bieleho chleba na celozrnný alebo na tmavý chlieb. Samozrejme, občas nezaškodí si dopriať aj nejakú tu maškrtu v podobe chutného koláčika, no malo by ísť len o občasný pôžitok. Rozhodne sa treba vyvarovať jedeniu sladkého na lačný žalúdok.

Je to jednoduché – zložené sacharidy (celozrnná múka, hnedá ryža a pod.) sa pomaly v črevách rozkladajú a krv je cukrom zásobovaná priebežne. Jeho hodnota sa pohybuje na približne rovnakej úrovni, nedochádza k nebezpečným výkyvom.

Veľký dôraz treba dbať na najdôležitejšie jedlo dňa: raňajky. Tie by mali byť bohaté na bielkoviny. Ideálne sú z tohto dôvodu studené pečené mäso, šunka, ovčí alebo kozí syr, netučný tvaroh, vajíčka. K tomu pridajte zeleninu nielen kvôli vitamínom, ale aj preto, lebo obsahuje veľa vlákniny, ktorá spomaľuje vstrebávanie cukrov do krvi. Siahnite po paradajkách, olivách alebo uhorke. Po takýchto raňajkách zaznamenáte s prekvapením, že vás nebude trápiť žiadna dopoludňajšie únava. Celý deň sa budete cítiť lepšie, pretože nervy i mozog budú dostatočne zásobené energiou.

Naproti tomu, rýchlo vstrebateľné sacharidy (jednoduché cukry, na ktoré sú tak bohaté najmä raňajkové cereálie z reklám) len zdanlivo zlepšujú náš zdravotný stav. Na chvíľu nám síce dodajú energia, ba aj zlepšia náladu, no iba dočasne. V skutočnosti spôsobujú výkyvy hladiny krvného cukru a spôsobujú nám problémy. Deň by sme preto mali jednoznačne začínať raňajkami bohatými na bielkoviny.

Ako sa určuje hodnota cukru v krvi

O tom, či trpíte cukrovkou rozhodnú lekári na základe špeciálnych testov, ktoré sú určené na zistenie množstva krvného cukru v tele. Používajú sa tri metódy:

  • Test na určenie glukózy v krvnej plazme po pôste. Doktor vám spraví test, ktorý určí vaše množstvo krvného cukru po 8- hodinovom pôste. Ak je hodnota vyššia než 126 mg/dl, bohužiaľ sa u vás začína prejavovať cukrovka.
  • Orálny test tolerancie na glukózu. Po tom, ako ste nič nejedli po dobu 8 hodín, dostanete vypiť špeciálny sladký nápoj. Ak po dvoch hodinách od vypitia tejto tekutiny zostáva úroveň cukru vo vašej krvi nad hodnotou 200, pravdepodobne ide o cukrovku.
  • Náhodný test. Doktor otestuje hladinu krvného cukru a ak je vyššia než 200 a navyše sa sťažujete na ďalšie príznaky, ako je časté močenie, večný pocit smädu a v poslednej dobe ste pribrali alebo schudli významnejšie množstvo. V takomto prípade vzniká vážne podozrenie na diabetes a lekár spravidla nariadi vykonanie niektorého z vyššie uvedených testov, aby sa toto podozrenie potvrdilo či vyvrátilo.

Pamätajte, že akékoľvek množstvo krvného cukru, ktoré je vyššie od toho normálneho, sa považuje za nezdravé. Ak je hladina vášho krvného cukru vo vyššej hodnote než normál, no zároveň ešte nedosahuje úroveň cukrovky v plnom priebehu, hovoríme o tzv. prediabete, čiže nábehu na cukrovku.

Prečo je vysoká hodnota krvného cukru pre organizmus zlá?

Glukóza je vzácne palivo pre všetky naše bunky. Ale iba v prípade, že sa v našom tele nachádza v optimálnom množstve. Ináč sa správa ako pomaly pôsobiaci jed.

Vysoké množstvo cukru pomaly narúša schopnosť buniek v pankrease vyrábať inzulín. Navyše, tento orgán musí vysokú úroveň glukózy kompenzovať zvýšenou produkciou inzulínu. Od poškodených buniek sa tak žiada ešte lepší výkon, čo rozhodne nevedie k ničomu dobrému. Bunky sa nemajú kedy zregenerovať a po čase dochádza k trvalému poškodeniu pankreasu.

Prítomnosť vysokého množstva cukru v krvi vedie k zmenám, ktoré spôsobujú stvrdnutie (zvápenatenie) ciev, odborne nazývané atheroskleróza. K tomuto ochoreniu môže dôjsť prakticky v ktoromkoľvek orgáne či časti tela a to vedie k ďalším komplikáciám, ako napríklad:

  • Ochorenie obličiek alebo zlyhanie obličiek, čo si následne bude vyžadovať dialýzu
  • Mŕtvica a infarkt
  • Strata zraku až slepota
  • Oslabený imunitný systém, väčšia náchylnosť na vznik infekcií
  • Problémy s erekciou
  • Poškodenie nervov zvané neuropatia, ktorá vedie k brneniu, nevysvetliteľnej bolesti alebo strate citlivosti v rukách a nohách
  • Pomalé hojenie rán a zvýšené riziko amputácie končatiny.