Liečba cukrovky vôbec nie len o tabletkách a injekciách. Ľudia by sa určite nemali spoliehať výlučne na medicínu, ale s liečbou začať sami u seba, a to zmenou životného štýlu. Až v momente, kedy samotné cvičenie a diéta nestačia, sa viac bez liekov nezaobídeme. Čo všetko vám môže diabetológ predpísať?

Nahrádzanie nedostatku inzulínu

Pacientom s cukrovkou 1. typu chýbajú bunky produkujúce inzulín a preto ho musia prijímať zvonka. Podobná situácia môže nastať aj u diabetika 2. typu a to v prípade, kedy sa jeho príliš namáhaný pankreas vyčerpá a takisto zníži vlastnú produkciu inzulínu.

Takíto pacienti dostanú špeciálny injekčný aplikátor, tzv. „inzulínové pero“, spolu s inštrukciami, ako často a v akých dávkach si majú inzulín vpichovať.

Tým, že si inzulín vpichnú priamo do krvného obehu sa zaistí vstup glukózy (krvného cukru) do buniek a prejavy cukrovky sa tak zmiernia alebo dokonca ustanú. Avšak len do chvíle, kým sa účinnosť hormónu vyčerpá – potom sa musí podať znovu.

Terapia inzulínom (alebo jemu podobnými látkami) je teda na celý život. Ide o najstaršiu metódu liečby cukrovky, ktorú lekári využívajú v podstate od chvíle, keď zistili podstatu tejto choroby.

Zvýšenie produkcie inzulínu v pankrease

Aby to bolo ešte zložitejšie,  nie všetci diabetici 2. typu majú inzulínovú rezistenciu. Existuje veľa takých pacientov, ktorí majú funkčné ako svalové a tukové bunky, tak aj pankreas, ale inzulín im nestačí – napríklad preto, že majú výraznú nadváhu. Možností liečby sú v tomto prípade látky, ktoré stimulujú vylučovanie inzulínu z pankreasu. Ten, pokiaľ nie je poškodený, je schopný zvýšiť svoj výdaj hormónu. Ako lieky na cukrovku 2. typu sa v tomto prípade používajú buď tabletky s látkou stimulujúcou pankreas, alebo injekcie hormónov inkretínov. Tie sa bežne v organizme vytvárajú po jedle, kedy fungujú ako signál pre pankreas, aby zvýšil svoju produkciu inzulínu, a ich hladina je u mnohých diabetikov znížená.

Úlohu pri premene glukózy na energiu totiž nehrá len inzulín.

Spomínané hormóny vznikajú v tenkom čreve, pomáhajú regulovať hladinu krvnej glukózy a spolu s inzulínom spracovať prísun energie z potravy. Podnetom pre ich uvoľňovanie je u zdravého človeka príjem potravy. Ak hladujeme, hladina týchto hormónov je veľmi nízka.

Boj proti inzulínovej rezistencii

Komplikovanejšia situácia nastáva u pacientov, ktorým inzulín nechýba, ale problém je inde, a to v telesných bunkách, hlavne v tukovom a svalovom tkanive, ktoré na prítomnosť inzulínu nereaguje. Kvôli tomu je znemožnený prienik glukózy do týchto buniek. Tie tak zostávajú bez energie, zatiaľ čo krvný cukor nebezpečne stúpa. Proti tomuto fenoménu, zvanému inzulínová rezistencia, bojuje medicína liekmi, ktoré pôsobia na inzulínové receptory buniek svalov, tuku a pečene a zvyšujú ich citlivosť na hormón. Tabletky, ktoré sa používajú na liečbu cukrovky, súhrnne nazývame „perorálne antidiabetiká“ – teda lieky na cukrovku podávané ústami. Okrem práve spomínaných tabletiek zvyšujúcich citlivosť na inzulín máme aj rad inak pôsobiacich liečiv, ktorých cieľom je znížiť hladinu glukózy v krvi.

Treba však dodať, že perorálne antidiabetiká (PAD) sa používajú iba na liečbu cukrovky 2. typu. Mechanizmov, ako znížiť množstvo cukru v krvi umelo (cestou, ktorá nie je pre organizmus prirodzená), je tiež celý rad a vedci stále prichádzajú s novými. Patrí medzi ne napríklad:

  • zabránenie pečeni, aby vypúšťala do krvi novú glukózu
  • zníženie vstrebávania cukrov v čreve
  • zastavenie spätného vstrebávanie glukózy z moču – tým pádom dôjde k jej vylúčeniu obličkami

Nasadeniu antidiabetík u cukrovkárov 2. typu predchádzajú najprv režimové opatrenia. Ak sa tie ukážu ako neúčinné, pristúpi sa k užívaniu PAD. Spočiatku lekár zvolí jeden druh lieku, no pokiaľ ich účinok nie je dostatočný, vyberie kombináciu viacerých liekov. Každý z týchto liekov pracuje na inom princípe. Podľa toho, ako lieky znižujú hladinu krvného cukru v krvi, ich delíme na:

  • Biguanidy – znižujú tvorbu krvného cukru a zároveň zvyšujú jeho využitie svalmi. Lekár ich predpíše ako prvé, pretože tvoria základ liečby.  Obsahujú účinnú látku metformín. Predávajú sa naprl pod názvom Glucophage, Normaglyc alebo Siofor.
  • Deriváty sulfonylmočoviny – síce znižujú glukózu v krvi, avšak môžu spôsobiť až hypoglykémiu.  Podporujú vylučovanie inzulínu z pankreasu. Známe sú napr. pod značkami Gliklazid, Diaprel, Mininil alebo Amaryl.
  • Glinidy – B-bunky vďka nim vylučujú viac inzulínu. Liečivo ovplyvňuje glykémiu hlavne po jedle. Predstaviteľom je NovoNorm.
  • Tiazolidíndióny – pomáhajú zlepšiť inzulínovú rezistenciu, zvyšujú citlivosť tkanív na inzulín. Ďalej znižujú produkciu krvného cukru v pečeni. Nevýhodou je, že sa po nich priberá.

Ako lieky na cukrovku 2. typu sa používajú aj iné účinné látky. Avšak ich užívanie výhradne závisí na zdravotnom stave individuálneho pacienta a ich výber je výlučne v kompetencii ošetrujúceho lekára.